Rozšírenie:
Obýva Európu, Áziu, atlaské štáty v severnej Afrike.
Zafarbenie:
Samec i samička majú hlavu, krk, hrvoľ čierne, iba na lícach a sluchách sú veľké trojuholníkové biele škvrny, ktoré vychádzajú od kútikov úst a postupne sa rozširujú. Najširšie sú na sluchách. Súvisia s menšími škvrnami na bokoch krku. Iná biela škvrna ide do záhlavia na zadný krk. Spodok tela je špinavobiely, žltohnedastý, naj,ä na slabinách a bruchu. Chrbát je sivomodrastý, v spodnej časti do hneda. Letky a kormidlové perá sú hnedočierne. Cez krídla sú 2 rady žltkastobielych škvŕn, ktoré tvoria koncové škvrny KK. Mladé sú zafarbené podobne ako staré, iba čierne časti idú do hnedasta.. Zobák je ako tmavý roh, nohy modrastosivé.
Pŕchnutie:
Pŕchnu raz ročne, a to v júli až septembri celkom, mláďatá od júna do augusta parciálne.
Veľkosť:
Je to jedna s najmenších sýkoriek. Dlžka zobáka 10 mm, krídla 62 mm, chvosta 50 mm, beháka 16 mm, váha 8,5 g
Výskyt u nás:
U nás na súcich biotopoch je najhojnejším druhom sýkoriek. Sú stále, iba čiastočne blúdivé. Takéto exempláre sa zjavujú aj v listnatých horách. Jesenné kŕdliky bývajú homogénne. Na jeseň sa ojedinele zjavujú aj v mestských záhradách.
Biotop:
Zväčša žijú v čistých ihličinách, hniezdia však aj v zmiešaných horách, ak sa ihličiny v nich vyskytujú kompaktnejšie. Čistým listnatým horám sa vyhýbajú. Podľa pozorovania sú vo Vysokých Tatrách v nadmorských výškach 1200 1300 m. n. m. najhojnejšie.
Hniezdenie:
Hniezda si robí ako ostatné sýkorky v dutinách stromov, no viac ako ostatné naše druhy aj v dutinách v zemi, v skalných puklinách, dutinách, v ľudských stavaniach (v múroch, drevených väzbách striech, zruboch a pod. ). Hniezdia 2 razy do roka. Hniezdo si robia z podobného materiálu ako ostatné druhy sýkoriek. Počet vajec je 8 - 10, dakedy aj viac. Vajcia sú zafarbené podobne ako vajcia sýkorky belasej / lazúrovej. Veľkosť vajec cca 15 x 11,5 mm, priemer 14,8 x 11,6 mm, Inkubačný čas je 14 - 16 dní. Desí iba samica. Vývin mláďat v hniezde trvá 16 - 17 dní.
Potrava:
Sýkorky uhliarky sa živia hmyzom, jeho vajíčkami, larvami a kuklami, pavúkmi i drobnými mäkkýšmi, nakoľko prichádzajú s nimi do styku. V jeseni a v zime žerú do značnej miery semená ihličín aj bobule a iné plody hôrnych krov.
Zdroje:
https://www.google.sk/search?q=parus+ater&safe=active&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=QrDgU_P4LuHgyQP9jYDoDA&ved=0CAYQ_AUoAQ&biw=1440&bih=789#facrc=_&imgdii=_&imgrc=UPxkz10Sh8Pv4M%253A%3BgFP0IKkc8_8vkM%3Bhttp%253A%252F%252Fphoto.vivo.sk%252Fjpeg%252F357%252F23690%252F_n%252Fe18889%252FParus-ater%3Bhttp%253A%252F%252Fwww.vivo.sk%252Fphoto%252F23690%252FParus-ater%3B750%3B501
Oskár Ferianc, Vtáky Slovenska 2, Vydavateľstvo Veda, 1979, Bratislava
Ďalšie druhy:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára