Čvíkota obýva severnú a strednú Európu a západnú a strednú Sibír.
Zafarbenie:
Samec má hlavu, krk, trtáč a nadchvostové krovky popolavé, na hlave s bledočiernymi škvrnami (nie v celkom pravidelných radoch). Chrbát a krovky sú gaštanové, na chrbte s ledva badateľnými, na krovkách zrejmejšie jasnými okrajmi pier. letky sú tmavosivohnedé, na vnútornej zástavici vzadu bledšie. KP sú čierne. Hrdlo boky krku, hrvoľ a predná časť pŕs sú hrdzavožlté s prechodným pribúdaním bielej, takže brucho a podchvostové krovky sú biele. Prostriedok pŕs a brucho sú jednofarebné, boky krku, hrvoľ, začiatok a boky pŕs so slabinami sú škvrnité. Po prsia sú škvrny úzke, strelovité, inde široké. prechod medzi sivým krkom a gaštanovým chrbtom hrá do zelenkastožltého nádychu. Zobák je žltý iba na hrebeni vrchnej čeluste a na konci je tmavohnedý. nohy sú hnedé.
Samica je rovnako zafarbená ako samec, iba škvrnky na hlave má trojuholníkové (nie zaokrúhlené) a chvost červenkastohnedý. Mláďatá namiesto sivej farby starých majú hnedastú a na gaštanovo zafarbenej časti pozdlžne biele škvrnky. brucho je žltobiele s okrúhlymi škvrnami.
Pŕchnutie:
Pŕchnu raz do roka, medzi júlom a septembrom. Mláďatá pŕchnu čiastočne, to znamená drobné perie a časť veľkých krídlových kroviek, v auguste a septembri.
Veľkosť:
Dĺžka zobáka 19,5 mm, krídla 145 mm samec, 140 mm samica, chvost 113 mm, behák 37 mm, váha 100 g
Biotop:
okrajové časti ihličnatých, zmiešaných a listnatých hôr, ktoré susedia s pasienkami, lúkami, poliami. Vyžadujú si vlhkosť prostredia - čiže oblasti s potôčikmi a pod. Celkom rady sa usadzujú i v poľných hôrkach, skupinách stromov, na poli, ba aj vo väčších krovinách.
Rozmnožovanie:
Charakteristickým znakom čvíkot je hniezdenie v kolóniach. Nejde tu však o kolónie typu havranov / kormoránov. sú to jednotlivé hniezda na samostatných stromoch, hoci sa nájdu prípady, že vzdialenosť jednotlivých hniezd je väčšia ako 3 m. Každý pár má teda akýsi drobný hniezdni rajón, ku ktorému okrem hniezdneho stromu patrí aspoň jeden pozorovací strom. Tam kde nie sú vysoké stromy používajú iné vysoké pevné body ako elektrické vedenie. Hranicu hniezdnych rajónov si na začiatku hniezdenia samce i samice strážia, postupne s hniezdením sa stávajú na porušovanie hranice hniezdnych rajónov nevšímavejšími a pri vyletaní mláďat vôbec na ňu neberú ohľad. No aj v čase, keď dbajú o hranice hniezdnych rajónov, pri hroziacom nebezpečenstve útočia na nepriateľa a odháňajú ho hromadne. Čo do druhu stromov nie sú prieberčivé (napr. borovice, smreky, jasene, duby, vŕby, jelše...) Výška hniezda je od 60 cm po niekoľko metrov. Výšku volia podľa výšky zárastu, v ktorom sa usadili a jeho vhodnosti na postzavenie hniezda, aby nepadalo do očí nepriateľom. Listnaté stromy v čase, keď si čvíkoty začínajú robiť hnieza, bývajú ešte bez listov, čo kompenzujú výškou a stavbou do pazúch hrubších konárov. Hniezdo býva dosť veľké a rozlične postavené: pri kmeni, v pazuchách konárov aj na konci haluzí. Ako stavebný materiál používajú steblá a listy tráv, tenké konáriky, čiastočne i mach a premiešajú to hlinou, takže je hniezdo i solídne. Vnútornú jamku vystielajú trávou. počet vajec je 4 - 6 a sú zelenkasté s hrdzavými škvrnami, prípadne na hrubšom konci
s tmavými jemnými čiarkami. Veľkosť vajec 29 x 21 mm, priemer 29 x 21 mm, váha 6 g. Inkubačný čas je 14 - 15 dní. Kým v hniezde nie sú mladé, staré sa správajú ticho a usilujú sa stratiť zraku rušiteľa, neskôr kričia a tuho obletujú. mláďatá opúšťajú hniezda veľmi skoro, lietajúc iba z konára na konár niekoľko metrov, aj to ťažko. Staré sú pri tom nezvyčajne útočné. Rušiteľa zasahujú vystreknutým trusom.
Potrava:
hmyz, pavúky, červíky, menšie slimáky, plody najmä borievky, imelo, jarabina atď.
Zdroje:
Vtáky slovenka 2, Oskár Ferianc, vydavateľstvo Veda, Bratislava 1979
https://www.google.sk/search?q=turdus+pilaris&safe=active&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=Mi3OU9PSMYOn4gSDhYG4Cw&ved=0CAgQ_AUoAQ&biw=1440&bih=789
Ďalšie druhy:
Drozd plavý
Drozd trskota
Drozd čierny
Drozd kolohrivý
Drozd červenkavý
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára