Pôvodom je z Ázijským vrchov, odkiaľ sa rozšíril do Prednej Ázie a Európy. Obýva strednú Európu, Balkánsky, Apeninský polostrov aj Sicíliu, juhovýchodné Anglicko a južný okraj Škandinávskeho polostrova, západnú časť Ukrajiny a juhozápadnú časť Bieloruska.
Zafarbenie:
Adultný samec má čelo, spodnú časť hlavy, bradu, hrdlo, boky krku, hrvoľ a veľkú časť pŕs čierne, smerom na brucho bledšie, sivé až biele. Vrch hlavy, zadný krk, chrbát, a lopatky modrastosivé. Letky sú čiernohnedé, na PL sú široké biele okraje. Chvostové krovky a chvost sú hrdzavé. Porstredný pár KP je hnedý. Modravosivú farbu vrchu tela spôsobujú okraje pier. Keď sa zoderú, vrch tela sa stáva takmer čiernym. Samica je sivohnedá, na hlave najhnedšia. Spodok tela, najmä brada a brucho sú belavé. Chvost má ako samec. Juvenily sa podobajú samiciam, sú však tmavšie, s hrdzavými okrajmi pier na chrbtovej aj brušnej strane. Zobák a nohy samcov sú čierne, samíc černasté.
Pŕchnutie:
Pŕchnu raz ročne, v auguste a septembri, mláďatá v tom istom čase, no iba čiastočne.
Veľkosť: (priemerná)
Dĺžka zobáka 12 mm, krídla samec 87 mm, samica 83 mm, chvost 63 mm, behák 23 mm, váha 17 g.
Výskyt u nás:
Žltochvosty domové patria medzi naše bežné vtáky. Sú sťahovavé. Ich prílet spadá väčšinou do marca, čiastočne do apríla a niečo do mája. Odletujú v októbri, čiastočne v novembri. Vzácne u nás aj prezimuje. Zimoviská Žltochvosta domového ležia čiastočne na polostrovoch južnej Európy, čiastočne v Afrike a v povodí Nílu.
Biotop:
Populácie sa rozpadávajú do dvoch skupín: jedna žije v pôvodnom prostredí, vo vysokých vrchoch, po skalách, druhá si vyhľadáva za sídla ľudské stavby. V ich okolí si hľadá stravu, na nich si stavia hniezdo. Je zaujímavé, že sklon týmto smerom pozorovať i pri takých pároch, ktoré obývajú vrchy a majú možnosť hniezdiť a držať sa mimo ľudských stavieb. Divo žijúce obývajú skalné moria, morény, bralá a skalné steny zvyčajne alpínskeho alebo subalpínskeho pásma. Domáce rozličné ľudské stavby od vrchovských senníkov po dedinské humná, chlievy, povaly domov, chát, tovární, záhradnýchdomčekov, drevorubačské a pastierske koliby atď.
Rozmnožovanie:
Hniezda si stavajú pod previsnutými bralami, do skalných štrbín, pod jednotlivé naklonené kamene, zriedkavo pod korene kosodreviny, do plytkých jaskýň, na povaly humien a senníkov, najmä ak sú zrubové a štrbiny medzi brvnami nie sú pozapchávané, hniezdia však aj na murovaných , vo vetrákoch, oblôčikoch, pri hradách a pod. Niekedy aj v nehlbokých dutinách stromov. Hniezdo je z bylí a listov tráv a vnútro vystielajú vlnou, srsťou alebo perím. Znášajú 5 - 6 vajíčok, ktoré sú zvyčajne čisto biele. Veľkosť vajec cca 19 x 14 mm, priemer 19 x 14,3 mm, váha 2,5 g. Hniezdo si stavia a na vajciach sedí iba samica. Inkubačný čas je 13 dní. Výchova v hniezde trvá 14 - 16 dní. Hniezdia 2 razy do roka, koncom apríla a v máji, v júni a v júli. Mláďatá opúšťajú hniezdo skôr, ako vedia dobre lietať. Držia sa v jeho blízkosti a staré ich ešte dlho kŕmia.
_03.jpg)
Potrava:
Hmyz jeho larvy a kukly. Ďalej pavúky, stonôžky. V jeseni aj plody: baza, maliny atď. Potravu si získavajú ako žltochvost hôrny.
Zdroje:
https://www.google.sk/search?q=phoenicurus+ochruros&safe=active&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=aTDaU8veA8f9ygPcvYHQBA&sqi=2&ved=0CAYQ_AUoAQ&biw=1440&bih=789
Oskár Ferianc, Vtáky Slovenska 2, Vydavateľstvo Veda, 1979, Bratislava
Podobné druhy:
Žltochvost hôrny
