štvrtok 21. augusta 2014
utorok 5. augusta 2014
Sýkorka chochlatá - Parus cristatus
Rozšírenie:
Je obyvateľkou Európy.
Zafarbenie:
Samec i samica majú čelo , vrch hlavy a záhlavie čierne, na jednitlivých perách sú však biele obruby. Boky hlavy sú belavé (až biele). Na sluchách je vzadu čisto čierna podlhovastá škvrna, ktorá sa obracia spodnou časťou napred okolo líc. Poza sluchy za belavým poľom sa ako čierny rámik tiahne pás, ktorý ústi do úzkeho obojkovitého pása rozšíreného na hrdle smerom na bradu. Spodok tela je špinavobiely, na slabinách so žltkastohnedým (hrdzavým) nádychom. Vrch tela od záhlavia je sivohnedý s hrdzavým nádychom. Letky a KP sú sivé so sivohnedým nádychom, na vonkajších zástaviciach toho istého tónu ako ostatok. Samička sa líši od samca kratším chochlíkom. Mláďatá majú krátky chochlík a hrdzavejšiu brušnú stranu. Zobák je čierny, nohy tmavosivé.
+(Copiar).jpg)
Pŕchnutie:
Pŕchnu raz ročne, od júla do septembra. Výmena peria starých je úplna u mladých sa týka iba drobného peria.
Veľkosť:
Dĺžka zobáka 9 mm, krídla 65 mm, chvosta 52 mm, beháka 17,5 mm, váha 11 g.
Výskyt u nás:
U nás na súcich biotopoch sú hojným druhom.Sú stále ako iné druhy však aj ony v jeseni a cez zimu blúdia v širšom okruhu svojho hniezdiska, prípadne i ďalej.
Biotop:
Ihličiny, najmä smrečiny a jedliny ( i smrekovce), ale aj zmiešané hory, ak sa ihličiny vyskytujú kompaktnejšie. Prirodzene, že v dôsledku toho obýva u nás iba vrchovité kraje.
Hniezdenie:
Nosia sa v dutinách ako ostatné druhy. zvyčajne v pňoch alebo v strúchnivených kmeňoch. hniezdo si robia z machov a vnútro zo srsti. Na stavbe sa zúčastňujú samec i samička. Inkubačný čas je 14 - 15 dní. Sedí iba samička. Hniezdia 2 razy do roka. Výchova mladých v hniezde trvá okolo 15 -18 dní. Prvé hniezdenie sa začína koncom apríla a vo vyšších polohách v 1. pol. mája alebo aj neskôr. Počet vajec je 6 - 10. Sú biele s hrdzavohnedými škvrnami, nerovnomerne roztrúsenými, hustejšie sa vyskytujú na tupom konci. veľkosť vajec 15,5 x 12,1 mm, priemer 15,5 x 12 mm,
Potrava:
Hmyz, jeho vajíčka, larvy a kukly, pavúky a v jesennom a zimnom období i semená smrečín a jedlí.
Zdroje:
https://www.google.sk/search?q=parus+ater&safe=active&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=QrDgU_P4LuHgyQP9jYDoDA&ved=0CAYQ_AUoAQ&biw=1440&bih=789#q=parus+palustris&safe=active&tbm=isch&facrc=_&imgdii=_&imgrc=sJKBATMkQ-dAUM%253A%3Bygc2IUt087JF4M%3Bhttp%253A%252F%252Fupload.wikimedia.org%252Fwikipedia%252Fcommons%252F6%252F68%252FParus_palustris.jpg%3Bhttp%253A%252F%252Fsk.wikipedia.org%252Fwiki%252FS%2525C3%2525BDkorka_h%2525C3%2525B4rna%3B800%3B600
Oskár Ferianc, Vtáky Slovenska 2, Vydavateľstvo Veda, 1979, Bratislava
Ďalšie druhy:
Sýkorka hôrna
Sýkorka čiernohlavá
Sýkorka uhliarka
Sýkorka lazúrová
Sýkorka belasá
Sýkorka veľká
Je obyvateľkou Európy.
Zafarbenie:
Samec i samica majú čelo , vrch hlavy a záhlavie čierne, na jednitlivých perách sú však biele obruby. Boky hlavy sú belavé (až biele). Na sluchách je vzadu čisto čierna podlhovastá škvrna, ktorá sa obracia spodnou časťou napred okolo líc. Poza sluchy za belavým poľom sa ako čierny rámik tiahne pás, ktorý ústi do úzkeho obojkovitého pása rozšíreného na hrdle smerom na bradu. Spodok tela je špinavobiely, na slabinách so žltkastohnedým (hrdzavým) nádychom. Vrch tela od záhlavia je sivohnedý s hrdzavým nádychom. Letky a KP sú sivé so sivohnedým nádychom, na vonkajších zástaviciach toho istého tónu ako ostatok. Samička sa líši od samca kratším chochlíkom. Mláďatá majú krátky chochlík a hrdzavejšiu brušnú stranu. Zobák je čierny, nohy tmavosivé.
Pŕchnutie:
Pŕchnu raz ročne, od júla do septembra. Výmena peria starých je úplna u mladých sa týka iba drobného peria.
Veľkosť:
Dĺžka zobáka 9 mm, krídla 65 mm, chvosta 52 mm, beháka 17,5 mm, váha 11 g.
Výskyt u nás:
U nás na súcich biotopoch sú hojným druhom.Sú stále ako iné druhy však aj ony v jeseni a cez zimu blúdia v širšom okruhu svojho hniezdiska, prípadne i ďalej.
Biotop:
Ihličiny, najmä smrečiny a jedliny ( i smrekovce), ale aj zmiešané hory, ak sa ihličiny vyskytujú kompaktnejšie. Prirodzene, že v dôsledku toho obýva u nás iba vrchovité kraje.
Hniezdenie:
Nosia sa v dutinách ako ostatné druhy. zvyčajne v pňoch alebo v strúchnivených kmeňoch. hniezdo si robia z machov a vnútro zo srsti. Na stavbe sa zúčastňujú samec i samička. Inkubačný čas je 14 - 15 dní. Sedí iba samička. Hniezdia 2 razy do roka. Výchova mladých v hniezde trvá okolo 15 -18 dní. Prvé hniezdenie sa začína koncom apríla a vo vyšších polohách v 1. pol. mája alebo aj neskôr. Počet vajec je 6 - 10. Sú biele s hrdzavohnedými škvrnami, nerovnomerne roztrúsenými, hustejšie sa vyskytujú na tupom konci. veľkosť vajec 15,5 x 12,1 mm, priemer 15,5 x 12 mm,
Potrava:
Hmyz, jeho vajíčka, larvy a kukly, pavúky a v jesennom a zimnom období i semená smrečín a jedlí.
Zdroje:
https://www.google.sk/search?q=parus+ater&safe=active&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=QrDgU_P4LuHgyQP9jYDoDA&ved=0CAYQ_AUoAQ&biw=1440&bih=789#q=parus+palustris&safe=active&tbm=isch&facrc=_&imgdii=_&imgrc=sJKBATMkQ-dAUM%253A%3Bygc2IUt087JF4M%3Bhttp%253A%252F%252Fupload.wikimedia.org%252Fwikipedia%252Fcommons%252F6%252F68%252FParus_palustris.jpg%3Bhttp%253A%252F%252Fsk.wikipedia.org%252Fwiki%252FS%2525C3%2525BDkorka_h%2525C3%2525B4rna%3B800%3B600
Oskár Ferianc, Vtáky Slovenska 2, Vydavateľstvo Veda, 1979, Bratislava
Ďalšie druhy:
Sýkorka hôrna
Sýkorka čiernohlavá
Sýkorka uhliarka
Sýkorka lazúrová
Sýkorka belasá
Sýkorka veľká
Sýkorka hôrna - Parus palustris
Zafarbenie:
Samec i samica sú rovnako zafarbené a veľmi podobné Sýkorke čiernohlavej. Iba čierna farba hlavy je tu výrazne čierna. Čierna škvrna pod zobákom je malá. Po čerstvom prepŕchnutí konce týchto čiernych pier majú úzky biely okraj. Mláďatá sa zafarbením podobajú starým, iba vrch hlavy majú matnejší. Zobák je čierny, nohy tmavosivé.
Pŕchnutie:
Pŕchnu staré i mladé od mája do augusta, staré celkom, mláďatá čiastočne (iba drobné perie).
Veľkosť:
Dĺžka zobáka 9,5 mm, krídla 64 mm, chvosta 58 mm, beháka 17,5 mm, váha 10 g.
Výskyt u nás:
U nás sa vyskytujú na všetkých súcich biotopoch po celom území. Sú celkom bežným druhom. Sú stále, iba v jeseni a v zime blúdia s inými sýkorkami, neodchádzajú však ďaleko od svojho sídliska.
Biotop:
Listnaté a zmiešané hory, najmä také, v ktorých je dostatok mladých, hustých stromčekov alebo krov. V mladinách, v rúbaniach medzi starými horami, ako aj v izolovaných vrbinách alobo iných krovinách okolo vôd. Zriedkavo v ovocných záhradách.
Hniezdenie:
Hniezda si robia v dutinách pňov, strúchnivených kmeňov a pod. V takýchto prípadoch vo vyšších polohách, kde sa nosia sýkorky čiernohlavé, často obsadzujú dutinu po nich. hniezdo si robia z machu i bylín a vystielajú ho srsťou. Na vajciach sedí iba samica. Inkubačný čas je 13 - 15 dní. Hniezdia dvakrát do roka - koncom apríla a v júni. Počet vajec je 7 -10 ( 5 - 9 pri druhom hniezdení). Vajcia sú biele, slabo ligotavé, s hrdzavočervenými škvrnkami, rozptýlenými po celom povrchu. Veľkosť vajec je 16,5 x 12,3 mm. Výchova mláďat trvá 17 - 18 dní a ešte po opustení hniezda dlho (zo 10 dní) lietajú so starými a pýtajú od nich potravu.
Potrava:
Živia sa podobnou potravou ako druhé sýkorky - hmyz, kukly, larvy ...
Zdroje:
https://www.google.sk/search?q=parus+ater&safe=active&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=QrDgU_P4LuHgyQP9jYDoDA&ved=0CAYQ_AUoAQ&biw=1440&bih=789#q=parus+palustris&safe=active&tbm=isch&facrc=_&imgdii=_&imgrc=sJKBATMkQ-dAUM%253A%3Bygc2IUt087JF4M%3Bhttp%253A%252F%252Fupload.wikimedia.org%252Fwikipedia%252Fcommons%252F6%252F68%252FParus_palustris.jpg%3Bhttp%253A%252F%252Fsk.wikipedia.org%252Fwiki%252FS%2525C3%2525BDkorka_h%2525C3%2525B4rna%3B800%3B600
Oskár Ferianc, Vtáky Slovenska 2, Vydavateľstvo Veda, 1979, Bratislava
Ďalšie druhy:
Sýkorka chochlatá
Sýkorka čiernohlavá
Sýkorka uhliarka
Sýkorka lazúrová
Sýkorka belasá
Sýkorka veľká
Samec i samica sú rovnako zafarbené a veľmi podobné Sýkorke čiernohlavej. Iba čierna farba hlavy je tu výrazne čierna. Čierna škvrna pod zobákom je malá. Po čerstvom prepŕchnutí konce týchto čiernych pier majú úzky biely okraj. Mláďatá sa zafarbením podobajú starým, iba vrch hlavy majú matnejší. Zobák je čierny, nohy tmavosivé.
Pŕchnutie:
Pŕchnu staré i mladé od mája do augusta, staré celkom, mláďatá čiastočne (iba drobné perie).
Veľkosť:
Dĺžka zobáka 9,5 mm, krídla 64 mm, chvosta 58 mm, beháka 17,5 mm, váha 10 g.
Výskyt u nás:
U nás sa vyskytujú na všetkých súcich biotopoch po celom území. Sú celkom bežným druhom. Sú stále, iba v jeseni a v zime blúdia s inými sýkorkami, neodchádzajú však ďaleko od svojho sídliska.
Biotop:
Listnaté a zmiešané hory, najmä také, v ktorých je dostatok mladých, hustých stromčekov alebo krov. V mladinách, v rúbaniach medzi starými horami, ako aj v izolovaných vrbinách alobo iných krovinách okolo vôd. Zriedkavo v ovocných záhradách.
Hniezdenie:
Hniezda si robia v dutinách pňov, strúchnivených kmeňov a pod. V takýchto prípadoch vo vyšších polohách, kde sa nosia sýkorky čiernohlavé, často obsadzujú dutinu po nich. hniezdo si robia z machu i bylín a vystielajú ho srsťou. Na vajciach sedí iba samica. Inkubačný čas je 13 - 15 dní. Hniezdia dvakrát do roka - koncom apríla a v júni. Počet vajec je 7 -10 ( 5 - 9 pri druhom hniezdení). Vajcia sú biele, slabo ligotavé, s hrdzavočervenými škvrnkami, rozptýlenými po celom povrchu. Veľkosť vajec je 16,5 x 12,3 mm. Výchova mláďat trvá 17 - 18 dní a ešte po opustení hniezda dlho (zo 10 dní) lietajú so starými a pýtajú od nich potravu.
Živia sa podobnou potravou ako druhé sýkorky - hmyz, kukly, larvy ...
Zdroje:
https://www.google.sk/search?q=parus+ater&safe=active&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=QrDgU_P4LuHgyQP9jYDoDA&ved=0CAYQ_AUoAQ&biw=1440&bih=789#q=parus+palustris&safe=active&tbm=isch&facrc=_&imgdii=_&imgrc=sJKBATMkQ-dAUM%253A%3Bygc2IUt087JF4M%3Bhttp%253A%252F%252Fupload.wikimedia.org%252Fwikipedia%252Fcommons%252F6%252F68%252FParus_palustris.jpg%3Bhttp%253A%252F%252Fsk.wikipedia.org%252Fwiki%252FS%2525C3%2525BDkorka_h%2525C3%2525B4rna%3B800%3B600
Oskár Ferianc, Vtáky Slovenska 2, Vydavateľstvo Veda, 1979, Bratislava
Ďalšie druhy:
Sýkorka chochlatá
Sýkorka čiernohlavá
Sýkorka uhliarka
Sýkorka lazúrová
Sýkorka belasá
Sýkorka veľká
Sýkorka čiernohlavá - Parus montanus
Rozšírenie:
Žijú v severnej a strednej Európe, na Sibíri, na Japonských ostrovoch.
Zafarbenie:
Samec a samica majú vrch hlavy od kútikov úst popod oko do záhlavia čierny s hnedastým nádychom. Čierna farba prechádza aj na krk. Chrbát a lopatky resp. pláštik sú sivohnedé. Spodok tela okrem briadky a hrdla, ktoré sú čierne, je špinavobiely. Táto nečisto biela farba prechádza aj na boky krku aj na hlavu v podobe klina až po ústne kútiky. Letky a KP sú tmavosivé so žltkastohnedými vonkajšími zástavicami. Mladé sú podobné starým, iba podhrdlová škvrna nie je výrazne čierna, lebo konce pierok sú biele. Zobák je tmavohnedý, nohy tmavosivé.
Pŕchnutie:
Pŕchnu raz ročne, staré úplne medzi júnom a augustom, mláďatá parciálne (iba drobné perie) približne v tom istom čase.
Veľkosť:
Dĺžka zobáka 9,5 mm, krídla 65 mm, chvosta 57 mm, beháka 15,5 mm, váha 11,2 g
Výskyt u nás:
U nás nie je hojná Vyskytuje sa však na vhodných biotopoch takmer vo všetkých vyšších vrchoch Slovenska.
Biotop:
Ihličnaté a zmiešané hory s prevahou smreka a jedle. Základnou požiadavkou, aby sýkorky čiernohlavé žili na istých biotopoch, je výskyt strúchnivených stromov, do ktorých si robia hniezdové diery samy, iste však aj zdedený vzťah k ihličinám, lepšie povedané k tajge , ktorá bola ich pôvodným domovom. Za zimného putovania sa vyskytnú v rozličných typoch hôr alebo aj mimo nich.
Hniezdenie:
Hniezdo si robia v dutinách stromov, v strúchnivených pňoch, v suchých zhnitých kmeňoch a pod. Samička si zvyčajne sama vyzobe dutinu alebo pomáha aj samec. Vonkajšiu časť hniezda si robia z kúskov dreva, kôry, lyka, trávy, čiastočne z machu a vnútro vystielajú srsťou alebo perím. Počet vajíčok je 7 - 8. Vajcia sa podobajú vajciam Sýkorky hôrnej, sú však hustejšie škvrnité a škvrny tvoria venček okolo tupého konca. Veľkosť vajec cca 15 x 12 mm. Inkubačný čas je 13 -15 dní. Vysedáva iba samica. Postembryonálny vývin v hniezde trvá 17 - 19 dní. Vo Vysokých Tatrách prvé mladé opúšťajú hniezdo koncom júna. Hniezdia iba raz do roka.
Potrava:
Živia sa hmyzom, jeho vajíčkami, larvami a kuklami. V jeseni a cez zimu aj semenami ihličín.
Zdroje:
https://www.google.sk/search?q=parus+ater&safe=active&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=QrDgU_P4LuHgyQP9jYDoDA&ved=0CAYQ_AUoAQ&biw=1440&bih=789#q=parus+montanus&safe=active&tbm=isch&facrc=_&imgdii=_&imgrc=7uQj3l8xUxDAGM%253A%3Be_dXdTi2tU2geM%3Bhttp%253A%252F%252Fphoto.vivo.sk%252Fjpeg%252F3293%252F184781%252F_n%252Fd30e83b%252Fparus-montanus%3Bhttp%253A%252F%252Fwww.vivo.sk%252Fphoto%252F184781%252Fparus-montanus%3B800%3B534
Oskár Ferianc, Vtáky Slovenska 2, Vydavateľstvo Veda, 1979, Bratislava
Ďalšie druhy:
Sýkorka veľká
Sýkorka belasá
Sýkorka lazúrová
Sýkorka uhliarka
Sýkorka hôrna
Sýkorka chochlatá
Žijú v severnej a strednej Európe, na Sibíri, na Japonských ostrovoch.
Zafarbenie:
Samec a samica majú vrch hlavy od kútikov úst popod oko do záhlavia čierny s hnedastým nádychom. Čierna farba prechádza aj na krk. Chrbát a lopatky resp. pláštik sú sivohnedé. Spodok tela okrem briadky a hrdla, ktoré sú čierne, je špinavobiely. Táto nečisto biela farba prechádza aj na boky krku aj na hlavu v podobe klina až po ústne kútiky. Letky a KP sú tmavosivé so žltkastohnedými vonkajšími zástavicami. Mladé sú podobné starým, iba podhrdlová škvrna nie je výrazne čierna, lebo konce pierok sú biele. Zobák je tmavohnedý, nohy tmavosivé.
Pŕchnutie:
Pŕchnu raz ročne, staré úplne medzi júnom a augustom, mláďatá parciálne (iba drobné perie) približne v tom istom čase.
Veľkosť:
Dĺžka zobáka 9,5 mm, krídla 65 mm, chvosta 57 mm, beháka 15,5 mm, váha 11,2 g
Výskyt u nás:
U nás nie je hojná Vyskytuje sa však na vhodných biotopoch takmer vo všetkých vyšších vrchoch Slovenska.
Biotop:
Ihličnaté a zmiešané hory s prevahou smreka a jedle. Základnou požiadavkou, aby sýkorky čiernohlavé žili na istých biotopoch, je výskyt strúchnivených stromov, do ktorých si robia hniezdové diery samy, iste však aj zdedený vzťah k ihličinám, lepšie povedané k tajge , ktorá bola ich pôvodným domovom. Za zimného putovania sa vyskytnú v rozličných typoch hôr alebo aj mimo nich.
Hniezdenie:
Hniezdo si robia v dutinách stromov, v strúchnivených pňoch, v suchých zhnitých kmeňoch a pod. Samička si zvyčajne sama vyzobe dutinu alebo pomáha aj samec. Vonkajšiu časť hniezda si robia z kúskov dreva, kôry, lyka, trávy, čiastočne z machu a vnútro vystielajú srsťou alebo perím. Počet vajíčok je 7 - 8. Vajcia sa podobajú vajciam Sýkorky hôrnej, sú však hustejšie škvrnité a škvrny tvoria venček okolo tupého konca. Veľkosť vajec cca 15 x 12 mm. Inkubačný čas je 13 -15 dní. Vysedáva iba samica. Postembryonálny vývin v hniezde trvá 17 - 19 dní. Vo Vysokých Tatrách prvé mladé opúšťajú hniezdo koncom júna. Hniezdia iba raz do roka.
Potrava:
Živia sa hmyzom, jeho vajíčkami, larvami a kuklami. V jeseni a cez zimu aj semenami ihličín.
Zdroje:
https://www.google.sk/search?q=parus+ater&safe=active&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=QrDgU_P4LuHgyQP9jYDoDA&ved=0CAYQ_AUoAQ&biw=1440&bih=789#q=parus+montanus&safe=active&tbm=isch&facrc=_&imgdii=_&imgrc=7uQj3l8xUxDAGM%253A%3Be_dXdTi2tU2geM%3Bhttp%253A%252F%252Fphoto.vivo.sk%252Fjpeg%252F3293%252F184781%252F_n%252Fd30e83b%252Fparus-montanus%3Bhttp%253A%252F%252Fwww.vivo.sk%252Fphoto%252F184781%252Fparus-montanus%3B800%3B534
Oskár Ferianc, Vtáky Slovenska 2, Vydavateľstvo Veda, 1979, Bratislava
Ďalšie druhy:
Sýkorka veľká
Sýkorka belasá
Sýkorka lazúrová
Sýkorka uhliarka
Sýkorka hôrna
Sýkorka chochlatá
Sýkorka uhliarka - Parus ater
Rozšírenie:
Obýva Európu, Áziu, atlaské štáty v severnej Afrike.
Zafarbenie:
Samec i samička majú hlavu, krk, hrvoľ čierne, iba na lícach a sluchách sú veľké trojuholníkové biele škvrny, ktoré vychádzajú od kútikov úst a postupne sa rozširujú. Najširšie sú na sluchách. Súvisia s menšími škvrnami na bokoch krku. Iná biela škvrna ide do záhlavia na zadný krk. Spodok tela je špinavobiely, žltohnedastý, naj,ä na slabinách a bruchu. Chrbát je sivomodrastý, v spodnej časti do hneda. Letky a kormidlové perá sú hnedočierne. Cez krídla sú 2 rady žltkastobielych škvŕn, ktoré tvoria koncové škvrny KK. Mladé sú zafarbené podobne ako staré, iba čierne časti idú do hnedasta.. Zobák je ako tmavý roh, nohy modrastosivé.
+(Copiar).jpg)
Pŕchnutie:
Pŕchnu raz ročne, a to v júli až septembri celkom, mláďatá od júna do augusta parciálne.
Veľkosť:
Je to jedna s najmenších sýkoriek. Dlžka zobáka 10 mm, krídla 62 mm, chvosta 50 mm, beháka 16 mm, váha 8,5 g
Výskyt u nás:
U nás na súcich biotopoch je najhojnejším druhom sýkoriek. Sú stále, iba čiastočne blúdivé. Takéto exempláre sa zjavujú aj v listnatých horách. Jesenné kŕdliky bývajú homogénne. Na jeseň sa ojedinele zjavujú aj v mestských záhradách.
Biotop:
Zväčša žijú v čistých ihličinách, hniezdia však aj v zmiešaných horách, ak sa ihličiny v nich vyskytujú kompaktnejšie. Čistým listnatým horám sa vyhýbajú. Podľa pozorovania sú vo Vysokých Tatrách v nadmorských výškach 1200 1300 m. n. m. najhojnejšie.
Hniezdenie:
Hniezda si robí ako ostatné sýkorky v dutinách stromov, no viac ako ostatné naše druhy aj v dutinách v zemi, v skalných puklinách, dutinách, v ľudských stavaniach (v múroch, drevených väzbách striech, zruboch a pod. ). Hniezdia 2 razy do roka. Hniezdo si robia z podobného materiálu ako ostatné druhy sýkoriek. Počet vajec je 8 - 10, dakedy aj viac. Vajcia sú zafarbené podobne ako vajcia sýkorky belasej / lazúrovej. Veľkosť vajec cca 15 x 11,5 mm, priemer 14,8 x 11,6 mm, Inkubačný čas je 14 - 16 dní. Desí iba samica. Vývin mláďat v hniezde trvá 16 - 17 dní.
Potrava:
Sýkorky uhliarky sa živia hmyzom, jeho vajíčkami, larvami a kuklami, pavúkmi i drobnými mäkkýšmi, nakoľko prichádzajú s nimi do styku. V jeseni a v zime žerú do značnej miery semená ihličín aj bobule a iné plody hôrnych krov.
Zdroje:
https://www.google.sk/search?q=parus+ater&safe=active&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=QrDgU_P4LuHgyQP9jYDoDA&ved=0CAYQ_AUoAQ&biw=1440&bih=789#facrc=_&imgdii=_&imgrc=UPxkz10Sh8Pv4M%253A%3BgFP0IKkc8_8vkM%3Bhttp%253A%252F%252Fphoto.vivo.sk%252Fjpeg%252F357%252F23690%252F_n%252Fe18889%252FParus-ater%3Bhttp%253A%252F%252Fwww.vivo.sk%252Fphoto%252F23690%252FParus-ater%3B750%3B501
Oskár Ferianc, Vtáky Slovenska 2, Vydavateľstvo Veda, 1979, Bratislava
Ďalšie druhy:
Obýva Európu, Áziu, atlaské štáty v severnej Afrike.
Zafarbenie:
Samec i samička majú hlavu, krk, hrvoľ čierne, iba na lícach a sluchách sú veľké trojuholníkové biele škvrny, ktoré vychádzajú od kútikov úst a postupne sa rozširujú. Najširšie sú na sluchách. Súvisia s menšími škvrnami na bokoch krku. Iná biela škvrna ide do záhlavia na zadný krk. Spodok tela je špinavobiely, žltohnedastý, naj,ä na slabinách a bruchu. Chrbát je sivomodrastý, v spodnej časti do hneda. Letky a kormidlové perá sú hnedočierne. Cez krídla sú 2 rady žltkastobielych škvŕn, ktoré tvoria koncové škvrny KK. Mladé sú zafarbené podobne ako staré, iba čierne časti idú do hnedasta.. Zobák je ako tmavý roh, nohy modrastosivé.
Pŕchnutie:
Pŕchnu raz ročne, a to v júli až septembri celkom, mláďatá od júna do augusta parciálne.
Veľkosť:
Je to jedna s najmenších sýkoriek. Dlžka zobáka 10 mm, krídla 62 mm, chvosta 50 mm, beháka 16 mm, váha 8,5 g
Výskyt u nás:
U nás na súcich biotopoch je najhojnejším druhom sýkoriek. Sú stále, iba čiastočne blúdivé. Takéto exempláre sa zjavujú aj v listnatých horách. Jesenné kŕdliky bývajú homogénne. Na jeseň sa ojedinele zjavujú aj v mestských záhradách.
Biotop:
Zväčša žijú v čistých ihličinách, hniezdia však aj v zmiešaných horách, ak sa ihličiny v nich vyskytujú kompaktnejšie. Čistým listnatým horám sa vyhýbajú. Podľa pozorovania sú vo Vysokých Tatrách v nadmorských výškach 1200 1300 m. n. m. najhojnejšie.
Hniezdenie:
Hniezda si robí ako ostatné sýkorky v dutinách stromov, no viac ako ostatné naše druhy aj v dutinách v zemi, v skalných puklinách, dutinách, v ľudských stavaniach (v múroch, drevených väzbách striech, zruboch a pod. ). Hniezdia 2 razy do roka. Hniezdo si robia z podobného materiálu ako ostatné druhy sýkoriek. Počet vajec je 8 - 10, dakedy aj viac. Vajcia sú zafarbené podobne ako vajcia sýkorky belasej / lazúrovej. Veľkosť vajec cca 15 x 11,5 mm, priemer 14,8 x 11,6 mm, Inkubačný čas je 14 - 16 dní. Desí iba samica. Vývin mláďat v hniezde trvá 16 - 17 dní.
Potrava:
Sýkorky uhliarky sa živia hmyzom, jeho vajíčkami, larvami a kuklami, pavúkmi i drobnými mäkkýšmi, nakoľko prichádzajú s nimi do styku. V jeseni a v zime žerú do značnej miery semená ihličín aj bobule a iné plody hôrnych krov.
Zdroje:
https://www.google.sk/search?q=parus+ater&safe=active&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=QrDgU_P4LuHgyQP9jYDoDA&ved=0CAYQ_AUoAQ&biw=1440&bih=789#facrc=_&imgdii=_&imgrc=UPxkz10Sh8Pv4M%253A%3BgFP0IKkc8_8vkM%3Bhttp%253A%252F%252Fphoto.vivo.sk%252Fjpeg%252F357%252F23690%252F_n%252Fe18889%252FParus-ater%3Bhttp%253A%252F%252Fwww.vivo.sk%252Fphoto%252F23690%252FParus-ater%3B750%3B501
Oskár Ferianc, Vtáky Slovenska 2, Vydavateľstvo Veda, 1979, Bratislava
Ďalšie druhy:
nedeľa 3. augusta 2014
Sýkorka lazúrová - Parus cyanus
Rozšírenie:
Stredné šírky východnej Európy a Ázie.
Zafarbenie:
Od sýkorky belasej sa líši takmer celkom bielou hlavou - belasá čiapočka chýba, iba zadná časť temena a záhlavia ma jemný beláskavý nádych. Biely je aj celý spodok tela. Pozdĺžny čierny pás je naznačený iba na prsiach, chrbát je bledosivomodrý, krídla a chvost a 2 oblúky od očí na zadný krk so zahnutím k hrdlu sú intenzívne nebovobelasé (lazúrové). Vonkajšie zástavice RL sú biele, PL na koncoch biele. Prostredné KP sú celé belasé, ku krajom postupne pribúda bielej farby. biely pás sa tiahne aj cez belasú časť krídel. Samička je zafarbená podobne, ibaže je bledšia. Zobák je ako tmavý roh, nohy sivomodré.
Veľkosť:
Dlžka zobáka cca 8 mm, krídla 66 mm, chvosta 64 mm, beháka 17 mm.
Výskyt u nás:
U nás sa vyskytli už niekoľkokrát. Výskyt spadá do obdobia jesenného a zimného kočovania.
Zdroje:
https://www.google.sk/search?q=parus+major&safe=active&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=w0XeU_v5HcHMyAO83oHICg&sqi=2&ved=0CAYQ_AUoAQ&biw=1440&bih=789#q=Parus+cyanus&safe=active&tbm=isch&facrc=_&imgdii=_&imgrc=diMmdxSlUbgUSM%253A%3BHqhR6gVy8ki5eM%3Bhttp%253A%252F%252Fwww.hlasek.com%252Ffoto%252Fparus_cyanus_fd5457.jpg%3Bhttp%253A%252F%252Fwww.hlasek.com%252Fparus_cyanus_fd5457.html%3B500%3B500
Oskár Ferianc, Vtáky Slovenska 2, Vydavateľstvo Veda, 1979, Bratislava
Ďalšie druhy:
Stredné šírky východnej Európy a Ázie.
Zafarbenie:
Od sýkorky belasej sa líši takmer celkom bielou hlavou - belasá čiapočka chýba, iba zadná časť temena a záhlavia ma jemný beláskavý nádych. Biely je aj celý spodok tela. Pozdĺžny čierny pás je naznačený iba na prsiach, chrbát je bledosivomodrý, krídla a chvost a 2 oblúky od očí na zadný krk so zahnutím k hrdlu sú intenzívne nebovobelasé (lazúrové). Vonkajšie zástavice RL sú biele, PL na koncoch biele. Prostredné KP sú celé belasé, ku krajom postupne pribúda bielej farby. biely pás sa tiahne aj cez belasú časť krídel. Samička je zafarbená podobne, ibaže je bledšia. Zobák je ako tmavý roh, nohy sivomodré.
Veľkosť:
Dlžka zobáka cca 8 mm, krídla 66 mm, chvosta 64 mm, beháka 17 mm.
Výskyt u nás:
U nás sa vyskytli už niekoľkokrát. Výskyt spadá do obdobia jesenného a zimného kočovania.
Zdroje:
https://www.google.sk/search?q=parus+major&safe=active&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=w0XeU_v5HcHMyAO83oHICg&sqi=2&ved=0CAYQ_AUoAQ&biw=1440&bih=789#q=Parus+cyanus&safe=active&tbm=isch&facrc=_&imgdii=_&imgrc=diMmdxSlUbgUSM%253A%3BHqhR6gVy8ki5eM%3Bhttp%253A%252F%252Fwww.hlasek.com%252Ffoto%252Fparus_cyanus_fd5457.jpg%3Bhttp%253A%252F%252Fwww.hlasek.com%252Fparus_cyanus_fd5457.html%3B500%3B500
Oskár Ferianc, Vtáky Slovenska 2, Vydavateľstvo Veda, 1979, Bratislava
Ďalšie druhy:
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)