nedeľa 3. augusta 2014

Sýkorka veľká - Parus major

Rozšírenie:
Sýkorka veľká obýva Európu, Áziu a atlaské štáty v Afrike.

Zafarbenie:
Samec: hlava okrem veľkých bielych škvŕn, ktoré sa rozkladajú na lícach a prechádzajú i na boky krku, je celá intenzívne čierna s modrastým leskom. Čierna farba hrdla prechádza širokým pásom na hrvoľ, prsia a brucho a rozdvojuje citrónovožltú farbu spodku tela, ktorá ide až po čierny pás na bokoch krku. Chrbát je olivovozelený, pri krku žltkastejší, v spodnej časti sivý. Letky a KP tmavohnedosivé. Pl so žltkastozeleným okrajom, RL majú modrastý okraj vonkajších zástavíc. Prostredné KP majú ten istý modravý nádych na celom povrchu, nasledujúce iba na vonkajšej zástavici a krajné majú vonkajšiu zástavicu bielu. Samička je zafarbená podobne, čierny pás cez brucho je však úzky, prerušovaný a čierna farba je matnejšia, bez spomínaného lesku. Juvenily sú zafarbené podobne, ibaže čierne miesta sú takmer hnedé a ostatné farby sú tupé a bledšie. Zobák má farbu tmavého rohu, nohy sú sivohnedé.







Sýkorka veľká v spoločnosti vrabca poľného


Pŕchnutie:
Pŕchnu raz ročne, v júli a v auguste.

Veľkosť:
Dĺžka zobáka 10 mm, krídla 73 mm, chvost 64 mm, behák 20 mm, váha 17 g.

Výskyt u nás:
U nás je najobyčajnejším druhom sýkoriek. Sýkorky veľké dosť citlivo reagujú na rozličné abiotické i biotické ekologické faktory. Na jeseň a v zime sa spájajú sýkorky veľké do homogénnych alebo heterogénnych kŕdlikov a vandrujú v okolí svojho bydliska alebo robia aj dlhšie cesty. V tom čase vykonávajú pravidelné denné púte.

Biotop:
Najrozličnejšie stromové i kerové zárasty listnatých drevín. Veľmi rady majú staré ovocné sady, parky, zárasty okolo riek a potokov, ale aj húštiny hôr, ak sú v nich staré bútľavé stromy, ba zdržiavajú sa v menšom počte aj v čistých ihličinách.

Hniezdenie:
Na hniezdo si vyhľadávajú najrozličnejšie dutiny, najčastejšie bútľavé stromy, Výstelka hniezdovej dutiny býva z machu, suchých stebiel tráv, korienkov a vnútro zo srsti, peria, stromovej vaty atď. Samica nasadá ešte pred úplnou násadou. Počet vajec mávajú najväčší zo všetkých druhov našich sýkoriek - býva ich 10 - 14. Prekvapená na hniezde skáče proti otvoru dutiny, hniezdo však neopustí. Vysedáva sama priam tak, ako si sama robí aj hniezdo. Veľkosť vajec cca 17 x 13 mm, priemer 17,7 x 13,2 mm, váha 1,5 g. Základná farba vajec je biela, dakedy s hrdzavkastým nádychom, a po nej sú roztrúsené škvrny tehlovej farby. Škvrny sú rovnomerne rozložené alebo skoncentrované okolo tupého uhla. Inkubačný čas je 13 - 14 dní. Po vyliahnutí sa starajú o mláďatá obaja rodičia a veľmi horlivo im nosia živnosť od časných ranných hodín takmer do mrku. Zdá sa, že viac samec ako samica, ktorá sprvu chvíľami aj cez deň, v noci súvisle - ráno dlhšie a večer skôr sedí na nich a zahrieva ich. Výchova v hniezde trvá okolo 16 - 18 dní. Aj po vylietaní staré ešte zo 10 dní kŕmia mláďatá, ktoré lietajú za nimi a pýtajú si od nich jedlo. Začiatok hniezdenia spadá do konca apríla a na máj.




Potrava:
Hmyz aj semená a ovocie. Cez zimu žerú i mäso väčších zvierat, pokiaľ majú k nemu prístup v ľudských gazdovstvách.  Sýkorky veľké sú dôležitým činiteľom v biologickom boji proti hmyzím škodcom. Túto ich stránku zdôrazňuje ešte viac skutočnosť, že ich možno na určité miesta vystavením hniezdnych búdok ľahko privábiť. Na niektorých kultúrach (mak) a cez zimu na včelách môžu zapríčiniť väčšie škody.





Zdroje:
https://www.google.sk/search?q=parus+major&safe=active&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=w0XeU_v5HcHMyAO83oHICg&sqi=2&ved=0CAYQ_AUoAQ&biw=1440&bih=789

Oskár Ferianc, Vtáky Slovenska 2, Vydavateľstvo Veda, 1979, Bratislava





Ďalšie druhy:



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára